ROZHOVOR: Dominika Elizabeth Hladíková

Mladá slovenská blogerka a začínající spisovatelka Dominika Elizabeth Hladíková. Slečna, kterou zajisté již znáte z mých předchozích článků, kupříkladu z mé recenze na její knihy Odtiene dúhy. Dnes vám přináším krátký rozhovor o její „kariéře“ vášnivého pisálka.


Zdravím tě! Mohla bys na úvod čtenářům ve zkratce představit, o čem píšeš na svůj blog?

Aj ja zdravím. Na blog píšem o mnohých veciach, ale najviac sa to týka asi môjho života. Jednoducho o tom, aká som, čo prežívam a všetko, čo spôsobí, aby som sa vypísala. Takisto občas prispievam s vecami o písaní, pretože to mi je veľmi blízke. Okrajovo sa venujem aj knihám, ktoré som prečítala. No a nesmie chýbať tvorba – či už poetická, alebo prozaická. Je to proste blog o živote ambivalentného introverta, ako sa sama nazývam. (úsměv)

K dnešnímu dni jsou na světě dvě tvé knihy, pokud se nemýlím. Bylo vydání knihy vždy tvým snem, popř. co tě k vydání obou knih vedlo?

Ani neviem, či to bol vždy môj sen. Ako malá som snívala o tom, že budem opernou speváčkou (samozrejme som od toho musela upustiť, pretože neviem spievať). Ale odkedy som začala písať, tak áno. Keď som sa tomu začala venovať a cítila som, že mi to pomáha zvládnuť svoje emócie, tak som často uvažovala nad tým, že by som raz mohla napísať a vydať knihu. A keď som začala blogovať a spoznávala mnohých šikovných autorov, tak som o tom snívala ešte o čosi viac. Motivovali ma. A tak som sa snažila, aby sa tento sen raz mohol splniť. A splnil sa, za čo som strašne vďačná a šťastná. (úsměv)
No a čo ma k vydaniu oboch kníh viedlo? Asi to, že chcem svetu odovzdať to, aká som. S hendikepom, s jazvami, ale stále sa snažiacu myslieť pozitívne. Odovzdať ľuďom kus seba.

Jaké jsou doposud reakce čtenářů na Slovo je nádych a na Odtiene dúhy?

Zatiaľ celkom pozitívne, čo ma neskutočne teší. Je síce pravda, že v Knižnej Revue Slovo je nádych označili ako tvorbu, ktorá by mala zostať v šuplíku, ale nenechala som sa odradiť. Písanie je pre mňa všetko. A nevzdám sa. No ale to bola v podstate jediná negatívna recenzia Slovo je nádych. Inak sú na obe knihy pozitívne ohlasy. U Odtieňov dúhy som sa trochu bála tých názorov, pretože mnohí by knihu nemuseli pochopiť tak, ako bola písaná, a mohli by si myslieť, že sa snažím niečo získať na svojich problémoch a chcem sa ľutovať. No tak to samozrejme nie je. A zatiaľ som sa s týmto názorom ani nestretla, takže ma to teší. Ale vždy, keď otváram recenziu mojich knižiek, tak mám taký malý strach, že čo si prečítam… (smích) Ale vždy to nakoniec dopadlo dobre.

Co tě motivuje a inspiruje k psaní nejen knih, ale i tvého blogu?

Hmm, možno to, že je to všetko, čo v živote mám. Neviem si bez toho predstaviť život. Cítila by som sa prázdna. Takže aj keď občas o svojej tvorbe pochybujem, tak si nakoniec poviem, že to prejde a musím písať ďalej, pretože bez toho by môj život ďalej nemohol pokračovať len tak. Už keď som začala blogovať, tak som zistila, že to ku mne jednoducho patrí. Aj písanie kníh. No a takisto ma motivujú samotní autori. Po založení projektu Podporujme slovenských autorov som sa spriatelila s mnohými autormi. A keď pozorujem, že práve držia na fotke v rukách svoju čerstvo vydanú knihu, tak namiesto závisti vo mne prebleskne chuť pracovať, aby som takúto fotku mohla urobiť aj ja. Možno to znie zvláštne, ale akosi mi to pomáha. (úsměv)


Řekla bych, že každý pisálek se musí občas vypořádat s tvůrčí krizí. Jak to zvládáš ty? Máš nějaké rady a tipy?

Áno, kríza sa nevyhýba ani mne. Myslím, že to zvládanie krízy závisí dosť od nálady a duševného rozpoloženia. Keď sa necítim psychicky práve najlepšie, tak sa cítim frustrovaná a strašne ma to štve. Ale keď mám dobrú náladu, tak sa na to snažím pozerať pozitívne: „Okej, mám krízu, ale aj tá prejde.“ No a tak si dám pauzu, idem sa prejsť, čítam blogy, knihy a ono tá inšpirácia príde. Mne často stačí jediné slovo a som plná nápadov. Hlavne čo sa týka básní. (úsmě) No ak kríza trvá pridlho, tak ma to skutočne vie obrať o dobrú náladu a snažím sa to nejako zvládnuť.

Chtěla by ses psaní věnovat celý život? Popř. jak si představuješ sebe jako spisovatelku a blogerku za pár let?

Chcela. Je to pre mňa všetko, ako som už spomínala. Viem, že sa písaním neuživím, ale na tom nezáleží. Mám možnosť písať veľa a každý deň, venujem sa vlastne len tomu. Takže by som chcela, aby to takto aj zostalo, pretože práve takto som šťastná.
A ako si predstavujem samu seba o pár rokov? No… mám pár malých snov, ktoré dúfam, že sa mi podarí splniť. Takže si predstavujem, že mám vydanú knihu v pevnej väzbe a uvidím ju vystavenú v kníhkupectve. Strašne by sa mi to páčilo. A čo sa týka blogu, tak dúfam, že budem mať viac čitateľov a budem mať stále nápady na písanie článkov. (úsměv)

Chtěla jsi někdy se psaním skončit?

Fúha, to sa musím fakt zamyslieť… No, ale asi aj áno. Bolo to tak v tých začiatkoch, keď som ešte nevedela, akým smerom sa uberať a pochybovala som o tom, či písanie je práve ten správny smer pre mňa. Bolo to obdobie, keď som sa hľadala. Avšak túto myšlienku som rýchlo zamietla, pretože som si hneď uvedomila, ako mi písanie v mnohých ťažkých chvíľach pomohlo zvládnuť svoje pocity rozhádzané v hlave, ktoré boli často protichodné. A tak som pokračovala a dobre som urobila. Aspoň som mohla nájsť svoj smer a našla som v tom samu seba. (úsměv)

Co považuješ za svůj doposud největší úspěch v oblasti psaní (kromě zmiňovaného vydání tvých dvou knih)?

No je ich pár. Napríklad keď sa mi podarilo uspieť v literárnych súťažiach. Alebo keď som si ako blogerka zaplatila vlastnú doménu – predstavovalo to pre mňa ten najvyšší level blogovania. Alebo keď mi jedna čitateľka napísala, ako jej moje články pomáhajú. To sú síce malé, ale veľmi významné úspechy. (úsměv)

Mohla bys čtenářům nějak stručně popsat takový tvůj obyčejný „pisálkovský” den?

Prečo nie? (úsměv) Keďže som celý deň doma, tak si na to mám celkom dosť času. Je však pravda, že nie vždy ten čas využijem práve na písanie – niekedy zaúraduje prokrastinácia. (smích) Ale v posledných dňoch sa písaniu venujem často a dlho, pretože dokončujem tretiu knihu. No a väčšinou si k počítaču sadám okolo pol jedenástej a píšem aspoň do pol jednej. Mimo to upravujem to, čo som napísala predtým a tak. Niekedy sa k písaniu vrátim znovu a píšem aj poobede, ale nebýva to časté, pretože najviac mi to ide, keď som sama doma. No a okrem toho sa venujem projektu a blogu. A na blog zase píšem väčšinou podvečer, alebo poobede – neviem prečo, som tak asi zvyknutá. Ale zase niekedy napíšem článok aj ráno. Čo si všímam, tak mnohí píšu v noci. To by som však ja nedokázala, pretože som veľký spáč a akonáhle sa zotmie, tak ma posteľ láka. (smích) Takže ja skôr cez deň.


A na konec jedna odlehčená otázka – prozradíš čtenářům, kdo je tvým oblíbeným autorem, jaká je tvá oblíbená kniha a který blog nejraději sleduješ?

No, vybrať jedného obľúbeného autora či knihu je pomerne zložité, a tak spomeniem viacerých. Čo sa týka obľúbených autorov tak jednoznačne vedie Gillian Flynnová so svojimi Ostrými predmetmi. Takisto mám rada YA fantasy od Richelle Mead – zvlášť Upírsku akadémiu. No a čo sa týka slovenských, tak naj je Mirka Varáčková a jej kniha Drž ma, keď padám. Nuž a čo sa týka blogov, narjradšej sledujem blog Sonye Merchier a ten tvoj. (úsměv)


Děkuji za rozhovor a přeji mnoho štěstí a úspěchů do budoucna.

Ďakujem aj ja za priestor. (úsměv)




Nezapomeňte se podívat na sociální sítě a její blog.


Komentáře

Populární příspěvky z tohoto blogu

Počteníčko aneb Mé oblíbené blogy

Dominika Elizabeth Hladíková – Odtiene dúhy